Vonia to tu svetom,
ani neviem, kde som,
smejúce sa farby,
lož tu svetlá farbí.

Nepoznám sa s tebou,
nehovorím so sebou,
sledujem len potok liehu,
v meste, kde niet času na nehu.

Keď sa nebudeš mať tak rád,
keď sa nebudeš svetla báť,
možno za iné vymeníš mesto,
hoc ostaneš a ty vieš to.

Kedy rozplynie sa,
tá bytosť, čo vo mne tak prie sa,
kedy tančiť začneš na ulici,
kedy prestaneme všetko ničiť.

Nemáš ešte novú tvár,
nemáš čistého srdca žiar.

Keď sa nebudeš mať tak rád,
keď sa nebudeš svetla báť,
možno za iné vymeníš mesto,
hoc ostaneš a ty vieš to.

Keď sa nebudeš vyhýbať,
ľuďom, ktorých máš aj tak rád,
keď si vyrovnáš všetky dlhy,
slobodný ako týždeň je dlhý.

Choď, choď, nikdy neodmietni vstať,
veď stále čakajú na teba.
Poď, poď, nikdy neprestaň mať rád,
hoc často nezávisí to len od teba.

Či všetko ide ako by malo,
či už priateľstva nie je málo,
či srdce vyhrá nad slzami,
či rozum s láskou dnes nezoznámiš.

Bež, bež, aby dobehol si včas,
aby teplom polial si ľady v nás.
Leť, leť a neprestávaj rásť,
bojuješ predsa za nebeskú vlasť.

Za muža, čo v zime spí na ulici,
za ruku, ktorá zotrie slzu na líci,
za všetkých čo sú tak sami,
za obete, čo teraz mohli byť s nami.

Tak si ma nájdeš bez slov...

Dnes, západ slnka príde od severu vieš, že ťažké je nájsť cestu,
na ktorej splní sa ti sen.
Ja, čo vynikám tak úbohosťou, ja opovrhovaný so zlosťou,
našiel som lístok do krajiny snov.

R: Môj život je plný teba a celý svet o tom spieva,
že necítim hlad, že necítim chlad, keď mám ťa rád.

A je to väčšie ako ja, dnes to už vieme obaja,
neviem, čo s tým urobím, aby som dostal to von z človeka.
Prečo sa snažím a potom bažím povedať nevypovedateľné
o tom svete a o tom, že neblúdim už bezcieľne.

Môj život je plný teba a celý svet o tom spieva,
že necítim hlad, že necítim chlad, keď mám ťa rád.

Slová sú zvláštne, naveky nemé, naveky cudzie hviezde
na severe, aká krásna zvláštna je tma, tam kde spí tvoja duša.
A keď chcem dať slová na papier je to ťažké, o čo sa snažím,
príjemne páliacou nádejou srdce si vlažím.

Ktosi zasvietil v duši, plameň slabo horí,
a tak sa tá duša so životom borí. jé, jé, je
Možno si raz zvykneš, oheň prach a voda,
občas si tak vravím, to sa smrťou poddá.

Ulicou sa valia ničiace kamene,
Jeho ruka čo hladí ťa, neboj sa, dobre je.
Otvor už okno, tam vonku je deň,
a práve dnes (práve dnes) prekroč svoj tieň.

Nádej...

Život je prechádzka neružovým sadom,
občas pád do prázdna, vyhýbaj sa hadom.

Poznáš ma dobre, som tvoj hlas v duši,
som pieseň, som čin, čo iba tušíš.
Hľadaj, hľadaj, aby pomohol si žiť,
neumieraj, prosím, musíš ma zachrániť.

Burning country fall asleep
And our dreams are so deep
Hearing news, forgetting blues
We just think about morning

Behind the wheel, like in some "demo" you feel
There´s no warning

Fresh air wants to keep you alive
But tonight parliament decided about hell

Over Kosovian sky
It will always be like today

Children will pick up mines
While they read daily "Times"
And you go, because they raped you
I don´t ask you now "Be mine"